V 97,94 % kuracích pŕs v slovenských reťazcoch sa vyskytuje choroba bielych vlákien

V najobľúbenejšom mäse Slovákov a Sloveniek sa vyskytuje ochorenie, ktoré negatívne ovplyvňuje jeho kvalitu, štruktúru aj chuť. Aktuálny prieskum v slovenských reťazcoch objavil 97,94 % výskyt choroby bielych vlákien v kuracích prsiach. Materské spoločnosti najväčších maloobchodných reťazcov s potravinami na Slovensku s ním vo vyspelých európskych krajinách končia. Slovensko však medzi ne nepatrí.

Bratislava, 16.2.2026 – Organizácia Humánny pokrok zverejnila prieskum, podľa ktorého sa v 97,94 % kuracích pŕs predávaných v slovenských maloobchodných reťazcoch vyskytuje ochorenie svalstva známe ako choroba bielych vlákien. Ide o ochorenie spájané s extrémne rýchlym rastom kurčiat na mäso, ktorý môže ovplyvňovať vlastnosti mäsa, ako sú jeho štruktúra či chuť.

Prieskum bol realizovaný v 388 produktoch kuracích pŕs, filetov a rezňov bez kože. Výsledky ukazujú výskyt na úrovni 97,94 %, čo znamená, že takmer každé balenie kuracích pŕs v slovenských obchodoch je postihnuté chorobou bielych vlákien. Z celkového počtu bolo 59 produktov označených ako welfare, pričom výskyt bielych pruhov vo welfare mäse bol 96,61 %. Postihnuté kuracie mäso často obsahuje aj pridružené deformácie, ktoré opisuje najnovšia správa s názvom Tučný kurací podvod

Prieskum realizovaný v októbri 2025 prebiehal v piatich slovenských mestách a jednej obci – Bratislave, Košiciach, Žiline, Banskej Bystrici a Miloslavove. Fotografie, na základe ktorých prebiehala analýza, boli zozbierané od rôznych značiek na obchodných prevádzkach Tesco, Billa, Coop Jednota, Kaufland, Lidl, Terno a Kraj, Fresh, Yeme a Biedronka. 

V spoločnosti Lidl bol preukázaný 100 % výskyt choroby bielych vlákien. 98,88 % v spoločnosti Tesco, 98,15 % v Coop Jednota, 96,38 % v Billa a 94,44 % v Kaufland. V ostatných spoločnostiach nebola pri meraní dostatočná vzorka, ale výsledky ukázali 100 % bielych pruhov aj v Terno a Kraj, Fresh a Yeme.

„Slovenské obchodné reťazce sú stále zaplavené mäsom z rýchleho chovu, ktoré má preukázateľne negatívny vplyv na jeho kvalitu. V praxi to znamená, že spotrebitelia a spotrebiteľky platia za produkt nižšej kvality. Zatiaľ čo v mnohých krajinách Európy obchodné reťazce od takýchto výrobkov ustupujú, na Slovensku zostávajú štandardom. Slovenskí spotrebitelia a spotrebiteľky si pritom zaslúžia rovnakú kvalitu potravín, akú majú zákazníci a zákazníčky v zahraničí,“ povedal riaditeľ organizácie, Martin Smrek.

Podľa organizácie sa viaceré obchodné reťazce vo vyspelých európskych krajinách v posledných rokoch postupne odkláňajú od predaja mäsa z rýchleho chovu. Na Slovensku však k zatiaľ k zmene nedochádza napriek tomu, že slovenská verejnosť má ohľadom chovu rýchlokurčiat jasno. Prieskum od agentúry Focus zo septembra 2025 ukazuje, že 7 z 10 (68,3 %) Slovákov a Sloveniek chce zákaz chovu rýchlokurčiat. Až 2 z 3 (66,2 %) ľudí sú ochotní zaplatiť vyššiu cenu za kurča, ktoré pochádza z chovu, ktorý zabezpečuje zvieratám lepšie životné podmienky.

Humánny pokrok spustil v júli 2025 petíciu STOP rýchlokurčatám, do ktorej sa doposiaľ zapojilo už viac ako 32 000 ľudí, ktorí žiadajú ukončenie chovu rýchlokurčiat. Verejnosť sa môže zapojiť do petície na stránke www.rychlokurcata.sk.

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Čo znamená kód na vajci a ako s tým súvisí cena vajec?

Pri nákupe vajec sa spotrebitelia a spotrebiteľky čoraz častejšie rozhodujú nielen podľa ceny, ale aj podľa pôvodu a životných podmienok ...

Biele pruhovanie v kuracom mäse: Čo to v skutočnosti znamená?

Pohľad do chladiacich boxov v supermarketoch odhaľuje znepokojujúci, no často prehliadaný detail. Na povrchu kuracích filiet sa totiž môžu objaviť ...

Porušený sľub o bezklietkových vajciach: Unilever čelí globálnej kampani 

Výrobca svetoznámych značiek, Unilever, odstúpil od svojho verejného záväzku skončiť s používaním klietkových vajec, čím odsúdil milióny sliepok na utrpenie ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.