Jarné Vegánske hody Bratislava 2018/FOTO: Tomáš Kuša, 2017.

Vegánske hody v Bratislave očakávajú rekordnú účasť

Už túto nedeľu, 31. marca, sa Stará tržnica v Bratislave zaplní tým najlepším z rastlinnej kuchyne. Na návštevníkov a návštevníčky, ktorých organizátori očakávajú viac než 12 000, čakajú štyri desiatky stánkov a celodenný sprievodný program.

Tlačová správa na stiahnutie v PDF

Bratislava, 28. marec 2019 – Tohtoročné Jarné Vegánske hody v Bratislave budú najväčšie v histórii. Svoje rastlinné špeciality bude ponúkať až štyridsať predajcov spomedzi reštaurácií, výrobcov potravín, či obchodov s rastlinnou kozmetikou a drogériou netestovanou na zvieratách. Nebude chýbať ani celodenný program plný prednášok a kuchárskych show. Na najväčší vegánsky food festival na Slovensku sa podľa organizátorov chystá až 12 000 ľudí.

Návštevníci a návštevníčky sa môžu tešiť na vegánske verzie tradičných slovenských jedál, akými sú bryndzové halušky či guláš, ale aj na ponuku street foodu v podobe hamburgerov, hotdogov či donutov vyrobených výlučne z rastlinných prísad. Sladké dobroty na podujatie prinesú okrem iných aj obľúbené bistro z Prievidze či rodinná firma z Brna. Na svoje si tak prídu ako milovníci a milovníčky sladkého, tak aj zástancovia a zástankyne zdravej stravy. O pestrú zmes vôní, chutí a farieb sa postarajú prevádzky s ponukou indických a orientálnych jedál, ktoré sa tešia veľkej obľube. „Jarné edície Vegánskych hodov v Bratislave sme pôvodne plánovali ako menšie – doplnkové podujatia. Už o prvý ročník bol však enormný záujem, a tak 31. marca sa vôbec po prvýkrát predstaví až štyridsať predajcov. Na návštevníkov a návštevníčky bude čakať to najlepšie zo svetovej a slovenskej kuchyne a ešte oveľa viac.“ dodal Roman Facuna, zo združenia Humánny pokrok, ktoré podujatie organizuje. Mnohé z prevádzok dokonca nezabúdajú ani na ľudí s potravinovými intoleranciami či alergiami, a tak značná časť ponuky bude k dispozícii aj v bezlepkovej verzii.

Program Jarných Vegánskych hodov bude pozostávať z niekoľkých prednášok a kuchárskych show. Pavla Široká z Českej vegánskej spoločnosti sa bude venovať porovnaniu živočíšnych a rastlinných potravín a predseda združenia Humánny pokrok, Martin Smrek, vysvetlí ako môže každý jednotlivec pomáhať zvieratám čo najefektívnejšie. V kuchárskych show sa predstaví napr. Petra Sabolová, známa z blogu Zdravé Veggie recepty či Marína z blogu vegan.ske s receptom na čokoládový hummus. Súčasťou podujatia bude aj vegánsky jarmok s ponukou produktov, ako sú napríklad kozmetika a drogéria netestovaná na zvieratách či alternatívy kožených výrobkov. Vegánske hody pokračujú v minimalizácii odpadu, a tak všetky poháre, ako obvykle, budú na podujatí umývateľné a všetok riad kompostovateľný, pričom podstatnú časť zásobovania zabezpečia cyklokuriéri. Podujatie tak dbá nie len o blaho zvierat, ale aj životného prostredia.

Vstup na podujatie je tradične voľný a podrobný program podujatia a ponuku predajcov nájdete na  stránke www.veganskehody.sk/bratislava

###

Kontakt pre médiá:

Roman Facuna
+421 948  155 371
roman.facuna@veganskehody.sk
www.veganskehody.sk
www.humannypokrok.sk

Akreditácie: Pre akreditovaných novinárov a novinárky poskytujeme možnosť bezplatných ochutnávok v predajných stánkoch. Akreditovať sa môžete emailom na: monika.kleinova@veganskehody.sk alebo telefonicky na čísle +421 948 631 171

Jarné Vegánske hody Bratislava 2017
FOTO: Tomáš Kuša, 2017.
Jarné Vegánske hody Bratislava 2018
FOTO: Eva Novanská, 2018.
Jarné Vegánske hody Bratislava 2018
FOTO: Tomáš Kuša, 2018.
Jarné Vegánske hody Bratislava 2018
FOTO: Eva Novanská, 2018.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.