Mastodon

Čo sú práva zvierat

Práva zvierat predstavujú morálne a právne nároky, ktoré im spoločnosť priznáva preto, že dokážu cítiť bolesť, radosť a majú vlastný vnútorný život – fyzický, emocionálny aj sociálny. Ich uznanie vychádza z dlhodobého vývoja filozofie, vedy a práva, ale aj z rastúceho pochopenia, že zvieratá nie sú veci, ale cítiace bytosti. Myšlienka práv zvierat stojí na presvedčení, že každá bytosť má hodnotu sama o sebe, nezávisle od toho, ako ju ľudia využívajú. 1

Ako sa na práva zvierat pozerá Humánny pokrok

Organizácia Humánny pokrok vychádza z presvedčenia, že zvieratá majú právo na slobodu, rešpekt a život bez utrpenia. Každé zviera cíti, vníma a túži žiť, a preto by sa s ním malo zaobchádzať s úctou – nie ako s prostriedkom, ale ako s bytosťou s vlastnou hodnotou.

Cieľom organizácie je prispieť k svetu, v ktorom ľudia žijú zodpovedne voči zvieratám, planéte aj sebe navzájom. Jej víziou je spoločnosť bez krutosti, kde ľudský pokrok neznamená utrpenie iných bytostí.

Naše poslanie & hodnoty

 
Sloboda

Každá živá bytosť má právo rozhodovať o svojom živote a prežiť ho plnohodnotne.

Rovnosť

Všetci obyvatelia a obyvateľky Zeme majú právo zdieľať jej bohatstvo, bez rozdielu.

Udržateľnosť

Zodpovednosť za riešenia, ktoré chránia životy a planétu aj pre budúce generácie.

Prečo sa zameriavame na zvieratá uväznené v priemyselných veľkochovoch?

Najviac utrpenia na svete prežívajú zvieratá uväznené v priemyselných veľkochovoch – kurčatá, kravy, prasatá či ryby, ktoré sú držané v hororových podmienkach hál a fariem, bez možnosti pohybu či prirodzeného správania. Práve v týchto systémoch vzniká najväčšie množstvo bolesti a neslobody. Zameraním sa na túto skupinu zvierat môže Humánny pokrok dosiahnuť najväčší reálny dopad – zlepšiť život miliónov zvierat a postupne obmedzovať praktiky, ktoré spôsobujú najviac utrpenia. Kampane organizácie sú zamerané na ukončenie tých najhorších praktík v živočíšnej výrobe a cieľom organizácie je úplný koniec priemyselných veľkochovov.

Efektívny altruizmus

Humánny pokrok uplatňuje princíp efektívneho altruizmu, teda prístupu, ktorý hľadá najúčinnejšie spôsoby, ako pomáhať. Rozhodnutia organizácie stoja na dátach, výskumoch a merateľných výsledkoch. Cieľom je nasmerovať energiu, financie a čas tam, kde môžu najviac zmierniť utrpenie zvierat. Efektívny altruizmus spája súcit s rozvahou – nie je len o dobrom úmysle, ale o tom, ako dosiahnuť skutočnú zmenu.

Práva zvierat verzus dobré životné podmienky

Práva zvierat a dobré životné podmienky (animal welfare) nie sú to isté. Dobré životné podmienky sa zameriavajú na kvalitu života zvierat – či majú dostatok priestoru, potravy a starostlivosti a či netrpia zbytočne. Tento welfare prístup uznáva, že ľudia zvieratá používajú vo svoj prospech, no snaží sa, aby ich život bol čo najmenej bolestivý.

Práva zvierat idú ďalej. Tvrdia, že zvieratá majú vlastnú hodnotu a nemali by byť využívané vôbec – rovnako ako ľudia majú nárok na život, slobodu a ochranu pred vykorisťovaním. Kým dobré životné podmienky zmierňujú utrpenie, práva zvierat ho chcú ukončiť.

Články k téme práv zvierat

Priemyselný veľkochov: ako vyzerá moderná produkcia mäsa a vajec

Priemyselný veľkochov je systém poľnohospodárskej produkcie, v ktorom sa chová veľké množstvo zvierat – sliepok, kurčiat, prasiat či kráv – ...

Nová štúdia: lepší chov rýchlokurčiat by znížil spotrebu antibiotík o 85 %. Slovenské reťazce záväzok doposiaľ neprijali

Podľa novej štúdie by prechod na štandardy Európskeho kuracieho záväzku (ECC) mohol znížiť spotrebu antibiotík o 85 % a zlepšiť ...

Najnovšia investigatíva odhaľuje krutú realitu chovu rýchlokurčiat

Bratislava, 10. júna 2026 – Najnovšie investigatívne zistenia zo susedného Maďarska a Španielska poukazujú na alarmujúce podmienky vo veľkochovoch rýchlokurčiat. ...

40 000 ľudí žiada koniec rýchlokurčiat

Desaťtisíce ľudí volajú po konci chovu rýchlokurčiat. Organizácia Humánny pokrok vyzýva reťazce, aby prestali predávať kuracie mäso z rýchlorastúcich plemien. ...

Slovensko dosiahlo dôležitý míľnik: Viac ako polovica sliepok je chovaná mimo klietok

Najnovšie dáta z Eurostatu potvrdzujú dôležitý zlom: podiel sliepok v klietkach na Slovensku klesol pod hranicu 50 %, čo pre ...

Cítia ryby bolesť či prečo by ste nemali zabíjať kapra doma: Pravda o predaji živých kaprov

Ryby preukázateľne cítia bolesť a strach vďaka plne vyvinutej nervovej sústave a receptorom bolesti. Vedecká obec preto dôrazne neodporúča domáce ...

Čo sú rýchlorastúce kurčatá a prečo má kuracie mäso “biele pásiky”? 

Rýchlorastúce kurčatá (rýchlokurčatá) sú hybridné plemená brojlerov (najčastejšie typy Ross 308 alebo Cobb 500), ktoré boli geneticky vyšľachtené na extrémne ...

Čo znamená kód na vajci a ako s tým súvisí cena vajec?

Kód na vajci primárne označuje spôsob chovu nosníc (čísla 0 až 3, kde 0 znamená ekologický chov, 1 voľný výbeh, ...

V 97,94 % kuracích pŕs v slovenských reťazcoch sa vyskytuje choroba bielych vlákien

V najobľúbenejšom mäse Slovákov a Sloveniek sa vyskytuje ochorenie, ktoré negatívne ovplyvňuje jeho kvalitu, štruktúru aj chuť. Aktuálny prieskum v ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.