Mastodon

Čo sú práva zvierat a ochrana práv zvierat

Práva zvierat predstavujú morálne a právne nároky, ktoré im spoločnosť priznáva preto, že dokážu cítiť bolesť, radosť a majú vlastný vnútorný život – fyzický, emocionálny aj sociálny. Ich uznanie vychádza z dlhodobého vývoja filozofie, vedy a práva, ale aj z rastúceho pochopenia, že zvieratá nie sú veci, ale cítiace bytosti. Myšlienka práv zvierat stojí na presvedčení, že každá bytosť má hodnotu sama o sebe, nezávisle od toho, ako ju ľudia využívajú. 1

Ako sa na práva zvierat a ich ochranu pozerá Humánny pokrok

Organizácia Humánny pokrok vychádza z presvedčenia, že zvieratá majú právo na slobodu, rešpekt a život bez utrpenia. Každé zviera cíti, vníma a túži žiť, a preto by sa s ním malo zaobchádzať s úctou – nie ako s prostriedkom, ale ako s bytosťou s vlastnou hodnotou.

Cieľom organizácie je prispieť k svetu, v ktorom ľudia žijú zodpovedne voči zvieratám, planéte aj sebe navzájom. Jej víziou je spoločnosť bez krutosti, kde ľudský pokrok neznamená utrpenie iných bytostí.

Naše poslanie & hodnoty

 
Sloboda

Každá živá bytosť má právo rozhodovať o svojom živote a prežiť ho plnohodnotne.

Rovnosť

Všetci obyvatelia a obyvateľky Zeme majú právo zdieľať jej bohatstvo, bez rozdielu.

Udržateľnosť

Zodpovednosť za riešenia, ktoré chránia životy a planétu aj pre budúce generácie.

Prečo sa zameriavame na zvieratá uväznené v priemyselných veľkochovoch?

Najviac utrpenia na svete prežívajú zvieratá uväznené v priemyselných veľkochovoch – kurčatá, kravy, prasatá či ryby, ktoré sú držané v hororových podmienkach hál a fariem, bez možnosti pohybu či prirodzeného správania. Práve v týchto systémoch vzniká najväčšie množstvo bolesti a neslobody. Zameraním sa na túto skupinu zvierat môže Humánny pokrok dosiahnuť najväčší reálny dopad – zlepšiť život miliónov zvierat a postupne obmedzovať praktiky, ktoré spôsobujú najviac utrpenia. Kampane organizácie sú zamerané na ukončenie tých najhorších praktík v živočíšnej výrobe a cieľom organizácie je úplný koniec priemyselných veľkochovov.

Efektívny altruizmus

Humánny pokrok uplatňuje princíp efektívneho altruizmu, teda prístupu, ktorý hľadá najúčinnejšie spôsoby, ako pomáhať a chrániť práva zvierat. Rozhodnutia organizácie stoja na dátach, výskumoch a merateľných výsledkoch. Cieľom je nasmerovať energiu, financie a čas tam, kde môžu najviac zmierniť utrpenie zvierat. Efektívny altruizmus spája súcit s rozvahou – nie je len o dobrom úmysle, ale o tom, ako dosiahnuť skutočnú zmenu.

Práva zvierat verzus dobré životné podmienky

Práva zvierat a dobré životné podmienky (animal welfare) nie sú to isté. Dobré životné podmienky sa zameriavajú na kvalitu života zvierat – či majú dostatok priestoru, potravy a starostlivosti a či netrpia zbytočne. Tento welfare prístup uznáva, že ľudia zvieratá používajú vo svoj prospech, no snaží sa, aby ich život bol čo najmenej bolestivý.

Práva zvierat idú ďalej. Tvrdia, že zvieratá majú vlastnú hodnotu a nemali by byť využívané vôbec – rovnako ako ľudia majú nárok na život, slobodu a ochranu pred vykorisťovaním. Kým dobré životné podmienky zmierňujú utrpenie, práva zvierat ho chcú ukončiť.

Články k téme práv zvierat

Uniknutý návrh zákazu klietok v EÚ by nechal sliepky v klietkach ešte dvanásť rokov

Bratislava, 10. novembra 2026 – Organizácie na ochranu zvierat vítajú dlhoočakávaný plán Európskej komisie ukončiť klietkové chovy sliepok. Vyzývajú ju ...

V Poľsku so záväzkom, na Slovensku nie: Aktivisti a aktivistky vyzývajú Biedronku

Bratislava, 6. novembra 2026 – Väčšina maloobchodných reťazcov na našom trhu prijala záväzok skoncovať s klietkovými vajcami. Vďaka nim je ...

„Zakážte klietky. Teraz.“ Ľudia v Trenčíne žiadali predsedníčku Komisie o okamžitý koniec klietok pre sliepky

Klietková lobby chce nechať sliepky v klietkach až do roku 2045. Ľudia na Slovensku najčastejšie hovoria, že klietky už mali ...

Zatiaľ čo krajiny EÚ končia s rýchlokurčatami, na Slovensku sa ich stále odchová a zabije viac ako 40 miliónov ročne

Bratislava, 3. novembra 2026 – Dánsky minister pre prírodu a dobré životné podmienky zvierat 28. októbra vyhlásil, že chce pracovať ...

Welfare kurča: marketing, alebo skutočne lepšie podmienky?

„Welfare kurča“ je marketingový pojem, ktorý v Európskej únii nemá právnu definíciu ani povinný obsah – výrobca ho môže použiť ...

68 % ľudí na Slovensku chce, aby posledná sliepka v EÚ opustila klietky do roku 2035 – klietková lobby presadzuje rok 2045

Bratislava, 13. októbra 2026 – Len 13 % ľudí na Slovensku by prijalo plán klietkovej lobby držať sliepky v klietkach ...

Európsky kurací záväzok: ako môže zmeniť životy miliónov kurčiat?

Európsky kurací záväzok (European Chicken Commitment, skrátene ECC) je vedecky podložený štandard, ktorý zaväzuje potravinárske spoločnosti používať pomalyrastúce plemená kurčiat, ...

Z pultov väčšiny reťazcov zmizli klietkové vajcia

Bratislava, 24. septembra 2026 – Rok 2026 predstavuje kľúčový míľnik vo vyhodnocovaní záväzkov ukončiť predaj vajec z klietkových chovov. Prijali ...

Ako sa za vyše 50 rokov zmenilo kuracie mäso?

Zatiaľ čo pred vyše 50 rokmi trvalo niekoľko mesiacov, kým kurča dosiahlo porážkovú hmotnosť,dnešné rýchlorastúce kurčatá dorastajú do jatočnej hmotnosti ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.