Martin Smrek
martin.smrek@humannypokrok.sk
+421 948 315 807
Mladý slovenský potravinový reťazec Delia dnes zverejnil zatiaľ najambicióznejší záväzok ukončiť používanie vajec z klietkového chovu. Odstaví ich už od roku 2020. Reaguje tak na
Parlament sa bude počas septembrovej schôdze zaoberať návrhom zákona o zákaze kožušinového chovu, ktorý v petícii požaduje 75 000 ľudí. Návrh ochranárov predložila poslankyňa za
Slovenské reťazce Kraj a Terno sa zaviazali ukončiť od roku 2025 používanie vajec z klietkového chovu. Reagujú tak na rastúci dopyt zákazníkov a zákazníčok po
Po úspešnej online petícii kampaň Ide o chlp! pritvrdzuje. Občianske združenie Humánny pokrok zvolalo pochod začiatkom septembra v Bratislave, ktorý má hlasnejšie vyzvať vládu a parlament, aby presadili
Za zákaz chovu zvierat na kožušiny na Slovensku sa zasadzuje čoraz viac ľudí. Petícia Ide o chlp!, ktorú spustilo občianske združenie Humánny pokrok, má už vyše
Kožušinový priemysel v Európe sa trasie v základoch. Po Nórsku kožušinové chovy postaví mimo zákon aj Írsko. Vláda sa tento týždeň dohodla na postupnom skoncovaní s kožušinovým sektorom
Mladý slovenský potravinový reťazec Delia dnes zverejnil zatiaľ najambicióznejší záväzok ukončiť používanie vajec z klietkového chovu. Odstaví ich už od roku 2020. Reaguje tak na
Parlament sa bude počas septembrovej schôdze zaoberať návrhom zákona o zákaze kožušinového chovu, ktorý v petícii požaduje 75 000 ľudí. Návrh ochranárov predložila poslankyňa za
Slovenské reťazce Kraj a Terno sa zaviazali ukončiť od roku 2025 používanie vajec z klietkového chovu. Reagujú tak na rastúci dopyt zákazníkov a zákazníčok po
Po úspešnej online petícii kampaň Ide o chlp! pritvrdzuje. Občianske združenie Humánny pokrok zvolalo pochod začiatkom septembra v Bratislave, ktorý má hlasnejšie vyzvať vládu a parlament, aby presadili
Za zákaz chovu zvierat na kožušiny na Slovensku sa zasadzuje čoraz viac ľudí. Petícia Ide o chlp!, ktorú spustilo občianske združenie Humánny pokrok, má už vyše
Kožušinový priemysel v Európe sa trasie v základoch. Po Nórsku kožušinové chovy postaví mimo zákon aj Írsko. Vláda sa tento týždeň dohodla na postupnom skoncovaní s kožušinovým sektorom
Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.
Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.
Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.
